Nejnavštěvovanější odborný web
pro stavebnictví a technická zařízení budov
estav.tvnový videoportál

Pozícia zemného plynu pred eurovoľbami 2024

V příspěvku na mezinárodní konferenci Vykurovanie 2024 autor analyzoval situaci se zemním plynem na Slovensku včetně evropských souvislostí a dopady, které by totální a náhlý odklon od zemního plynu měl.

Abstrakt

Od 6. do 9. júna 2024 si oprávnení voliči v 27 členských štátoch EÚ vyberú, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente. Paneurópska spravodajská televízna stanica EURONEWS zdôrazňuje, že ide o mimoriadne očakávanú udalosť, pretože prognózy nárastu podpory pre euroskeptické a krajne pravicové strany, podporené nedávnymi volebnými úspechmi v Holandsku, Taliansku, Fínsku a Švédsku, vzbudzujú pochybnosti o budúcnosti EÚ. Rok 2024 možno vskutku nazvať volebným. V päťdesiatich krajinách sveta môžu k volebným urnám pristúpiť až dve miliardy ľudí, čo je vôbec najviac v histórii. Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Green Deal Maroš Šefčovič tvrdí, že eurovoľby budú v znamení zachovania kontinuity súčasných najväčších priorít (rozhovor pre TASR). Bude pre európsku i slovenskú energetiku výhodné pokračovať v nastúpenej trajektórii? Aj o tom budú rozhodovať v konečnom dôsledku voliči. Celý môj profesionálny život som bol som svedkom toho ako nám politika vstupovala do energetiky, zmieril som sa s tým. Preto si dovoľujem i ja vstúpiť do politiky, sú to predsa spojené nádoby, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a komplexný pohľad sa nedá získať izolovaným prístupom.

1. Úvod

Z dlhoročnej skúsenosti viem, že stratégia európskej energetickej politiky reflektuje tri významné svetové udalosti ktoré sa opakujú každý rok: konferencia OSN o zmene klímy COP, Svetové ekonomické fórum v Davose WEF a Svetový energetický prehľad (World Energy Outlook) vydávaný Medzinárodnou energetickou agentúrou. Preto považujem za užitočné sa im v ďalšom venovať.

1.1 COP 28 v Dubaji

V Dubaji v Spojených arabských emirátoch sa od 30. novembra do 13. decembra 2023 konala 28. konferencia Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 28). EÚ a jej 27 členských štátov sa na tomto podujatí zúčastnili ako zmluvné strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Hlavnými témami COP 28 boli: globálne hodnotenie, zmierňovanie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane fondu na krytie strát a škôd.

Konferencia, na ktorej v priebehu dvoch týždňov participovalo rôznym spôsobom takmer 100 000 delegátov, bola ovplyvnená prvou globálnou inventarizáciou (GST – Global Stocktake) teda správou, ktorá hodnotila úroveň implementácie Parížskej dohody 2015 s cieľom posúdiť globálny pokrok pri dosahovaní účelu a dlhodobých cieľov Parížskej dohody, konkrétne jej článku 14. Výsledky neboli príliš povzbudzujúce, čo sa prejavilo aj v záveroch v ktorých sa konštatovalo, že svet stále nenastúpil na trajektóriu naplnenia dlhodobých cieľov Parížskeho dohovoru. Rok 2023 bol najteplejším v histórii. Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C vyžaduje znížiť podiel skleníkových plynov o 43 % v roku 2030, o 65 % v roku 2035 vo vzťahu k roku 2019 a tak dosiahnuť nulový podiel CO2 v roku 2050. V skutočnosti ak pôjdeme ďalej doterajším tempom, tak zredukujeme skleníkové plyny do r. 2030 len o 2 %. Preto prvý cieľ obsiahnutý v záverečnej deklarácii je celosvetovo strojnásobiť kapacitu obnoviteľných zdrojov energie a zdvojnásobiť mieru zvýšenia energetickej efektívnosti. Postupne úplne vylúčiť uhlie z energetického mixu. Prvýkrát v histórii COP sa spomína nielen odchod od uhlia, ale aj od fosílnych palív ako celku. Štylizácia je však veľmi diplomatická. Odporúča odchod od fosílnych palív uskutočniť usporiadane a spravodlivým spôsobom , pričom sa uznáva ich úloha ako prechodného paliva v udržaní energetickej bezpečnosti. Takáto formulácia umožňuje pomerne široký manévrovací priestor. Dôraz sa kladie aj na metánové emisie a spaľovanie zemného plynu v procese ťažby a podporu nízkoemisných technológií. Dôležité je, že sa nezabudlo ani na technológie zachytávania, uskladňovania a ďalšieho využitia uhlíka (CCS a CCUS). Globálny CCS inštitút identifikoval, že vo svete je doposiaľ v prevádzke 41 takýchto zariadení, ďalších 26 je vo výstavbe a 325 vo fáze projektovej prípravy. Najproblémovejšou časťou sa stala oblasť klimatického financovania, kde na seba narazili globálny sever a globálny juh. Odznelo veľa prísľubov, ale zostalo i veľa nejasností.

1.2 WEF v Davose

54. svetové ekonomické fórum WEF v Davose sa konalo v týždni od 15. januára 2024. V centre pozornosti fóra, ktorého sa zúčastnili zástupcovia vlád viac ako sto krajín, dôležitých medzinárodných organizácií a vyše tisíc predstaviteľov súkromného sektora aj akademickej sféry boli vojny a geopolitika. Napriek tomu energetika bola na programe hneď v prvý deň konferencie 15. 1. 2024. Závery sú skutočne grandiózne: Znižovanie energetickej náročnosti – energia spotrebovaná na jednotku HDP – by mohlo posilniť rast umožňujúci dovtedy stratenej alebo predimenzovanej energie a jej presunutie do viac výnosných aktivít. To by tiež pomohlo firmám ušetriť peniaze a zachovať konkurencieschopnosť pri súčasnom znížení emisií. Ak ste sa v tom stratili, ubezpečujem Vás, že i ja som túto definíciu čítal opakovane!

V bielom papieri publikovanom v spolupráci s PwC (PricewaterhouseCoopers – poradenská spoločnosť) a IBC (International Business Council) sa objavuje výzva na 31% zníženie energetickej spotreby do roku 2030. To by znamenalo elimináciu výstavby 3000 nových elektrární a zároveň by to globálnej ekonomike ročne ušetrilo 2 trilióny amerických dolárov. Tieto benefity súvisiace s energetickou efektívnosťou boli ponúknuté v čase kedy podľa názoru väčšiny ekonomických expertov zúčastnených na fóre globálna ekonomika v najbližšom čase zoslabne a bude poznačená značnou neistotou.

Som skeptický k podobným výzvam. Spomínam si, že keď sa Svetové ekonomické fórum v roku 2020 venovalo téme ochrany životného prostredia a Klaus Schwab prehlásil, že svet je v stave núdze, účastníci tam prileteli na 1300 súkromných lietadlách.

1.3 Správa Medzinárodnej energetickej agentúry IEA v Paríži

Svetový energetický prehľad vydáva agentúra každý rok koncom októbra. Prekvapením bolo, že po prvýkrát IEA vo svojich troch scenároch predpovedala špičku využívania všetkých fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn) ešte pred koncom roku 2030, vďaka fenomenálnemu nárastu čistých energetických technológií ako fotovoltaika, vietor elektromobily, tepelné čerpadlá atď. Zastúpenie fosílnych palív v primárnych energetických zdrojoch by malo poklesnúť zo súčasných 80 % na 73 % do roku 2030. Výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol prehlásil, že prechod k čistým energiám sa uskutoční celosvetovo a nezastaviteľne a čím skôr tým lepšie pre nás všetkých. V zapätí však upozornil, že obnoviteľné zdroje nedokážu dodávať energiu nepretržite, preto sami osebe nie sú veľmi spoľahlivé a potrebujú podporu prednostne zemného plynu. Podstatným zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe sa podstatne zvýšia náklady do energetických sietí. Do roku 2040 bude treba vybudovať alebo nahradiť spolu 80 miliónov km nových elektrických sietí, čo predstavuje zdvojnásobenie súčasného stavu.

Napriek tomu, že fosílne palivá budú mať svoj vrchol za sebou v roku 2030, neznamená to, že ich spotreba významne klesne, naopak zostane viac – menej konštantná minimálne do roku 2050. Čo je dostatočný dôvod na to, aby investície do fosílnych palív pokračovali, lebo si nemôžeme dovoliť ohroziť bezpečnosť dodávok energií. Situáciu dokumentuje obr. č. 1.

Obr. č. 1 Spotreba fosílnych palív vo svete podľa scenára IEA STEPS (Stated Policies Scenario)
Obr. č. 1 Spotreba fosílnych palív vo svete podľa scenára IEA STEPS (Stated Policies Scenario)

Napriek tomu, že po roku 2030 podľa IEA by už spotreba zemného plynu nemala rásť, bude realitou veľký rozdiel medzi spotrebou zemného plynu v rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomikách. V STEPS scenári spotreba v rozvinutých ekonomikách poklesne o 40 %, ale spotreba v nových trhoch a rozvíjajúcich sa ekonomikách stúpne o 25 %, viď obr. č. 2.

Obr. č. 2 Spotreba zemného plynu vo svete podľa regiónov a troch scenárov IEA
Obr. č. 2 Spotreba zemného plynu vo svete podľa regiónov a troch scenárov IEA

2. Slovenské plynárenstvo v európskom kontexte

2.1 Základné fakty o slovenskom plynárenstve

Zemný plyn je už desaťročia neopomenuteľnou súčasťou slovenského energetického mixu a dovolím si tvrdiť, že ďalšie desaťročia to tak zostane. To však neznamená, že nepríde k zmenám, budú iné objemy, iné štruktúra spotreby, iné zloženie plynu a s tým súvisiaca infraštruktúra. Energetický komplex každého štátu zahŕňa množstvo rôznych sektorov, ktoré sa navzájom prelínajú a preto očakávané zmeny majú dopad na každý z nich.

Pripomeňme si základné parametre vskutku robustného slovenského plynárenstva:

  • Ročná spotreba: 4,5–5 miliárd m3. V roku 2023 poklesla spotreba o 5,8 % oproti predchádzajúcemu roku a dosiahla úroveň 48,297 TWh podľa údajov SPP – distribúcia, a.s.
  • Kapacita zásobníkov NAFTA, Pozagas, Dolní Bojanovice: 44 TWh
  • Prepravná sieť: 2376 km, 4–5 paralelných rúr, viac ako 2,6 bilióna m3 zemného plynu prepraveného od roku 1972
  • Distribučná sieť: viac ako 33 000 km – Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v EÚ, 77 % obcí reprezentujúcich 94 % obyvateľstva má prístup k zemnému plynu
  • Ročná vlastná ťažba zemného plynu: 55 mil. m3 – cca 1 % ročnej spotreby

2.2 Koniec uhlia?

Tlak na vylúčenie uhlia zo slovenského energetického mixu viedol v decembri 2023 k uzatvoreniu hnedouhoľnej elektrárne Nováky po sedemdesiatich rokoch prevádzky. Elektráreň vyrábala nielen elektrinu (s celkovým inštalovaným výkonom 266 MW), ale i vykurovala časť regiónu Hornej Nitry. Vykurovanie bude ďalej zabezpečovať nová plynová kotolňa a ďalšie zdroje vykurovania z obnoviteľných zdrojov. K vypnutiu poslednej tepelnej čiernouhoľnej elektrárne Vojany príde v roku 2024. Po úplnej náhrade uhlia pri výrobe elektriny bude slovenská energetika šiesta najčistejšia v celej EÚ (v g CO2 na kWh elektriny a tepla). Pamätajme si túto skutočnosť!

Lebo pohľad do sveta, ale ani do Európy, zďaleka tak úspešne nevyzerá.

Čína, India a prakticky celý rozvojový svet pokračujú vo výstavbe uhoľných elektrární bez ohľadu na uhlíkovú stopu, ktorú tým spôsobujú. Ekonomický rozvoj má prednosť. Napriek dekarbonizačným snahám sa vo svete ešte nikdy nespotrebovalo toľko uhlia ako vlani. Medzinárodná energetická agentúra vo svojej najnovšej správe „Uhlie 2023“ konštatuje, že spotreba uhlia v elektrárňach, oceliarňach, cementárniach a ďalších odvetviach medziročne stúpla o 1,3 % na 8,54 miliárd ton. Klesajúci dopyt po uhlí v USA a EÚ bol prevážený rastom jeho spotreby hlavne v Ázii.

Vlani v októbri nemecká vláda priznala, že potichu rokuje o možnosti predĺžiť prevádzku uhoľných elektrární v krajine najmenej do marca 2031. A to nemeckým ministrom hospodárstva je predseda Strany zelených. V decembri nepochádzali zo slnka v nemeckom energetickom mixe ani 4 % vyrobenej elektriny. Nepomohlo ani 28 tisíc veterných zdrojov. Záchranou bol ako obvykle v takejto situácii zemný plyn.

V dôsledku chladného počasia začiatkom tohto roka Francúzsko obnovilo činnosť uhoľnej elektrárne na severovýchode krajiny v meste Saint-Avold, ktorá bola vyradená zo siete v roku 2022.

Dá sa teda konštatovať, že energetický mix aj vyspelých krajín založený na obnoviteľných zdrojoch energie, je zatiaľ hlavne do dobrého počasia. Keď je zle, ani najvyspelejšie krajiny sveta neváhajú siahnuť i po najšpinavšom fosílnom zdroji.

2.3 Nové zdroje a nové prepravné trasy zemného plynu

Až do februára 2022 pokrýval zemný plyn z Ruskej federácie až 40 % dovozu EÚ. Prvé čísla hovoria, že koncom roku 2023 to bolo už len 12 %, čo predstavuje asi 21 miliárd m3. Vďaka vojnovým udalostiam Slovensko postupne stráca úlohu dlhoročného významného transportéra zemného plynu v strednej Európe. Až 70%-ný je prepad tranzitu plynu cez SR oproti bežným ročným objemom z minulosti. Slovenská republika sa jednoducho nachádza v zlom čase na geograficky zlom mieste. Tri z hlavných ruských trás na prepravu plynu do EÚ sú od roku 2022 uzavreté. V máji 2022 prestal fungovať plynovod Jamal – Európa, ktorý prepravoval plyn z Ruska do Poľska a Nemecka. V septembri 2022 výbuchy zničili tri zo štyroch línií Nord Streamu 1 a 2. Dodávky ruského zemného plynu potrubím sú v súčasnosti obmedzené na plynovod Turkstream, ktorý prepravuje plyn z Ruska do Turecka pod Čiernym morom a potom ďalej do juhovýchodnej a strednej Európy a na pôvodnú ukrajinskú trasu, ktorá prepravuje plyn v obmedzenom režime. Napriek tomu sú obdivuhodné aktivity slovenského prepravcu zemného plynu eustream, a.s. pre nájdenie si zodpovedajúceho miesta i v nových zložitejších podmienkach. Situáciu dokumentuje obr. č. 3.

Obr. č. 3 Slovensko a prepravné trasy zemného plynu v roku 2024
Obr. č. 3 Slovensko a prepravné trasy zemného plynu v roku 2024
 

Otázka je, aký zemný plyn sa teda v súčasnosti v krajinách EÚ a vo Veľkej Británii využíva. Dominantnú úlohu ruského zemného plynu prevzal dovoz skvapalneného zemného plynu LNG (v roku 2022 to bolo 137 miliárd m3, predpoklad je, že v roku 2030 to stúpne na 220 miliárd m3) a dovoz nórskeho potrubného plynu (v roku 2022 spoločnosť Gassco dodala 117 miliárd m3, v roku 2023 bol zaznamenaný pokles na 109 miliárd m3) – viď obrázky 4a, 4b.

Zatiaľ čo dovoz ruského zemného plynu potrubiami od februára 2022 klesol, Rusko zvýšilo svoj vývoz na trhy LNG. Podľa údajov Eurostatu v roku 2023 väčšinu LNG do EÚ dodávali USA (40 %), nasledované Ruskom (13 %) a Katarom (13 %).

Do úvahy treba tiež vziať fakt, že celková spotreba zemného plynu v EÚ sa znížila o cca 18 % vďaka úsiliu o diverzifikáciu dodávok energie, zvýšenie účinnosti a investícií do obnoviteľných zdrojov. EÚ sa prostredníctvom svojho plánu REPowerEU zaviazala ukončiť závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska do roku 2027 a podľa Európskej komisie je na dobrej ceste tento cieľ splniť. V prípade úplného zastavenia dodávok zemného plynu cez ukrajinský koridor, v súvislosti s ukončením rusko-ukrajinskej tranzitnej zmluvy po 1. 1. 2025, by to ovplyvnilo niekoľko krajín EÚ, ktoré majú s Gazpromom podpísané dlhodobé kontrakty na nákup zemného plynu, ako sú Rakúsko, Slovensko, Taliansko a Chorvátsko. Maďarsko svoje dodávky presmerovalo na Turkstream. Pohľad na plynárenskú mapu však hovorí, že všetky dotknuté štáty majú dostatočnú dovoznú kapacitu na privedenie alternatívnych dodávok. Aj keď treba otvorene priznať, že za vyššiu cenu a cez komplikovanejšie tranzitné trasy.

Obr. č. 4a Zdroje zemného plynu pre EÚ a UK
Obr. č. 4a Zdroje zemného plynu pre EÚ a UK
Obr. č. 4b Zdroje zemného plynu pre EÚ a UK
Obr. č. 4b Zdroje zemného plynu pre EÚ a UK
 

2.4 Rozšírenie výroby bioplynu či biometánu

Časť spotreby zemného plynu bude nahradená biometánom, jeho potenciál v podmienkach Slovenska podľa rôznych štúdií dosahuje až pol miliardy m3, čo je desatina súčasnej spotreby a čo nie je úplne málo. Zatiaľ sa však nezdá, že by si Slovensko tento potenciál dostatočne uvedomovalo. Ďalšiemu rozvoju bioplynových či biometánových staníc v súčasnosti bráni končiaca prevádzková podpora pre bioplyn, slabá pre biometán, ale najmä problémy so získavaním odpadov vhodných na výrobu tohto obnoviteľného plynu.

Na Slovensku je v súčasnosti okolo sto bioplynových staníc, no nie všetky sú v prevádzke. Pokiaľ by sa podarilo využiť ich potenciál, mohli by sme podľa šéfa slovenskej bioplynovej asociácie z ich výroby okamžite nahradiť do 5 % z celkovej spotreby zemného plynu.

Aby sa bioplyn mohol natlakovať do plynárenskej distribučnej sústavy, musí sa technologickou úpravou vyčistiť na biometán. Na Slovensku doposiaľ funguje len jedna biometánová stanica pri Jelšave, čo je žalostne málo. Premena bioplynových staníc na biometánové si ale na výkon jeden megawatt, čo je najčastejší elektrický výkon našich „bioplyniek“, vyžiada investíciu do 2,5 milióna EUR. Z aktuálne otvorenej výzvy plánu obnovy je na túto transformáciu vyčlenených 17 miliónov EUR s príspevkom z týchto fondov do výšky maximálne 1,5 milióna EUR. Po úspešnej realizácii by tak mohlo pribudnúť ďalších 12 alebo 13 biometánových staníc. Spoločnosť SPP – distribúcia plánuje uzatvoriť zmluvy na dodávku biometánu s piatimi dodávateľmi, kedy sa tak stane nie je známe, lebo povoľovací proces spolu s výstavbou trvá na Slovensku dva roky.

Produkcia biometánu v Európe vzrástla v roku 2022 medziročne o cca 20 % a dosiahla 4,2 miliárd m3 podľa Európskej bioplynovej asociácie. Dosiahnutie výroby v objeme 35 miliárd m3 biometánu do roku 2023, ktoré stanovil plán REPowerEU, si však vyžaduje trvalé ročné tempo rastu kapacity produkcie okolo 30 %. V roku 2050 EÚ plánuje vyrábať 90 až 125 miliárd m3 biometánu. Najlepšie si v tejto oblasti vedie Dánsko, kde dosiahol podiel biometánu v distribučnej sieti 40 % a má ambíciu do roku 2030 nahradiť 100 % dopytu po plyne. Za zmienku tiež stojí, že digestát získaný z výroby bioplynu je alternatívnym hnojivom, ktoré prispieva ku globálnej potravinovej bezpečnosti.

Veľký potenciál na výrobu biometánu má slovenský sused Ukrajina, ktorá má najväčšiu plochu poľnohospodárskej pôdy v Európe. Pri zohľadnení biomasy z krycích plodín je potenciál produkcie biometánu na Ukrajine 21,8 miliárd m3 za rok. Na výrobu takéhoto množstva biometánu bude potrebné postaviť aspoň 4000 biometánových staníc s priemernou kapacitou 5 miliónov m3 za rok. Všetky tieto možnosti však zostanú nevyužité pokiaľ ukrajinská legislatíva včas nepovolí možnosť vývozu biometánu do krajín EÚ.

2.5 Vodík

Významnú úlohu v budúcnosti slovenského plynárenstva zohrá i vodík. Plynárenské spoločnosti sa na jeho využitie systematicky pripravujú. Pre slovenské plynárenstvo nejde o nič nového. Má skúsenosti s využívaním svietiplynu až do roku 1977, ktorý obsahoval 50 % vodíka. Okrem možného zmiešania vodíka so zemným plynom sú stále aktuálnejšie aj projekty samostatných vodíkových potrubí. V prípade spoločnosti eustream, a.s. ktorá je súčasťou European Hydrogene Backbone, by sa dala jedna z doterajších prepravných línií vyhradiť pre vodík. Táto myšlienka však má opodstatnenie, len keď budú existovať výkonnejšie zdroje pre výrobu vodíka. A tu nás čaká ešte náročná cesta.

Spoločnosť Nafta, a.s., ktorá je zapojená do projektu HENRI v rámci neho identifikuje vhodné štruktúry pre podzemné skladovanie vodíka na Slovensku. Spoločnosť SPP – distribúcia už v roku 2022 odskúšala 10%-ný blending (primiešanie vodíka do zemného plynu) na úrovni distribučnej siete v obci Blatná na Ostrove. Do roku 2025 chce umožniť 5%-ný blending v celej SR a do roku 2030 10%-ný. Spoločnosti Slovnaft a Duslo Šaľa už dnes používajú vodík, ide o tzv. sivý vodík vyrábaný zo zemného plynu. Zelený vodík vyrábaný pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov je totiž trikrát drahší.

EÚ vyčlenila na naštartovanie trhu s vodíkom 3 miliardy EUR ktoré poskytne výrobcom cez tzv. vodíkovú banku. Slovensko nemá dostatok kapacít obnoviteľných zdrojov energie na výrobu zeleného vodíka. Má však potenciál vo výrobe vodíka použitím zemného plynu alebo elektriny vyrobenej z jadra, ktorá tiež spadá do podporných schém vodíkovej banky.

2.6 Obnoviteľné zdroje energie

Z hľadiska zamerania môjho príspevku sa tejto téme sa budem venovať len okrajovo, lebo by potrebovala samostatnú prezentáciu. Musíme počítať so skutočnosťou, že budú rapídne pribúdať fotovoltaické zdroje (napriek tomu, že sú to občasné zdroje energie OZE), veterné elektrárne (napriek nesúhlasu miestnych samospráv) a tepelné čerpadlá vo vykurovaní a príprave teplej vody. Je to dôsledok politických rozhodnutí, ale z hľadiska energetickej bilancie to znamená vytesnenie iných zdrojov energie. Som v rozpakoch, ak mám zhodnotiť využívanie vozidiel s elektrickým pohonom. Je to príkaz zhora a akékoľvek štúdie poukazujúce na ich nevýhodnosť , dokonca nebezpečnosť sú vytesnené z obehu. To je jedna z tém, ku ktorým sa bude treba vrátiť po eurovoľbách 2024. Keď som už spomenul dopravu na rozdiel od iných krajín EÚ sa nezdá, že by na Slovensku významne vzrástlo využívanie zemného plynu v doprave. A keď už, viacej by som prisahal na LNG (v závislosti na rozvoji infraštruktúry čerpacích staníc) ako na CNG. Verím že tomu pomôže i výstavba terminálu LNG v bratislavskom dunajskom prístave.

2.7 Technológie zachytávania, využitia a uskladňovania CO2 (CCUS)

V diskusiách o budúcnosti zemného plynu v strednej Európe zostáva v úzadí využitie progresívnych technológií na zachytávanie, uskladňovanie a budúce využitie CO2 vznikajúceho spaľovaním zemného plynu. Zo strany agentov spoločností vyrábajúcich fotovoltaické a veterné elektrárne i tepelné čerpadlá je to pochopiteľné, je to vážna hrozba konkurencie, ktorú treba hneď v zárodku zlikvidovať. Preto zásobujú médiá argumentmi o vysokej cene i technologickej náročnosti CCUS technológií. Napriek tomu si CCUS razí svoju cestu. Koncom novembra 2023 sa konalo v dánskom Aalborgu CCUS fórum za účasti 450 delegátov a 1400 účastníkov pripojených online. Zastúpenie strednej Európy bolo veľmi slabé, zo Slovenska tam bol len jeden účastník. Piati rezortní ministri z Dánska, Švédska, Nemecka, Holandska a Francúzska podpísali Aalborgskú deklaráciu podporujúcu cezhraničné zachytávanie, využitie a uskladňovanie CO2 v Európe.

Deklarácia konštatuje, že priemyselná uhlíková stratégia EÚ poskytuje už dnes možnosť riešiť niektoré nedostatky v súčasnom rámci pre CCS a CCU. Aby sme stimulovali investície a zaručili včasný, udržateľný a nákladovo efektívny rozvoj trhu potrebujeme odstrániť regulačnú a ekonomickú neistotu a zvýšiť spoluprácu medzi zúčastnenými stranami. Aj Medzinárodný panel klimatických zmien IPCC a Medzinárodná energetická agentúra IEA zdôraznili, že zachytávanie a uskladňovanie uhlíka CCS a zachytávanie a využitie uhlíka CCU sú účinnými nástrojmi pre dosiahnutie globálnych klimatických cieľov.

3. Politické súvislosti

Ako som už konštatoval v abstrakte rok 2024 je skutočne volebným rokom. K volebným urnám v päťdesiatich krajinách sveta pristúpi takmer 2 miliardy ľudí. Najbližšie sa takáto situácia bude opakovať až v roku 2048 (viď obr. č. 5). Očakáva sa, že energetické politiky v nich budú hrať rozhodujúcu úlohu. Od rusko-ukrajinského konfliktu vo svete narastajú polarizácia, deglobalizácia, posun k autoritárstvu, energetická kríza a klimatické zmeny. Stále viac politikov sľubuje odklon od nepopulárnych zelených politík. Vo voľbách 2023 Wilders v Holandsku a Milei v Argentíne ukázali, že odpor k zelenému šialenstvu je víťazným vzorcom.

Obr. č. 5 Štáty, v ktorých sa budú konať voľby v roku 2024
Obr. č. 5 Štáty, v ktorých sa budú konať voľby v roku 2024

Čo zaujíma voličov?

Návrat k ekonomickému rastu, zníženie cien energií, až potom nasledujú klimatické zmeny a zníženie emisií. Významnú úlohu v tom zohráva aj energetická bezpečnosť (dostatok energie a energetických trás). Politickí analytici predpokladajú, že politické zmeny prekreslia globálnu budúcnosť a nastavia pragmatické vyváženie medzi energetickou bezpečnosťou a zápasom s klimatickými zmenami. Okrem volieb do Európskeho Parlamentu, sú pre nás dôležité aj prezidentské voľby v USA a voľby v Indii a Veľkej Británii.

USA sú napriek silným vyhláseniam počas COP 28 v Dubaji najväčším producentom ropy a zemného plynu na celom svete. Ak vo voľbách zvíťazí Donald Trump, tak si túto pozíciu ešte upevnia. Aby sa odlíšil od Trumpa, súčasný prezident Joe Biden obmedzil schvaľovanie nových LNG projektov. Čo v prípade nedostatku zemného plynu v Európe môže byť problém. Je to príklad toho, ako americké vnútropolitické priority neberú veľký ohľad na ostatných.

Súčasný indický premiér Narendra Modi sa teší veľkej podpore obyvateľstva a všeobecne sa predpokladá, že voľby vyhrá. India sa stále silne spolieha na fosílne palivá, má veľké zásoby antracitu, takže smelo stavia ďalšie uhoľné elektrárne, využíva a bude využívať lacnú ruskú ropu a tvrdo obhajuje právo globálneho juhu uprednostniť ekonomický rozvoj a energetickú bezpečnosť pred bojom s klimatickými zmenami.

Aj súčasný britský premiér a vodca konzervatívcov Rishi Sunak verí, že môže získať hlasy voličov ak Británia spomalí zelené aktivity nepopulárne pre voličov. Konzervatívci ustupujú od zelených politík a nebudú podporovať úsilie dekarbonizovať viac a rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Ale vráťme sa do Európskej únie. Tá stále zápasí s následkami energetickej krízy, vysokými cenami energií a potravín, infláciou a vysokou úrokovou mierou. Vďaka vysoký cenám energií upadá európsky priemysel. To využíva súčasná opozícia v Európskom parlamente, ktorej podpora rastie, hlavne v Nemecku, Francúzsku a Taliansku, čo sú rozhodujúce štáty EÚ. Otázka je, čo chce európsky volič? Na to sa pokúsila odpovedať popredná spoločensko – politická platforma v Bruseli EU MATRIX. Na obr. č. 6 uvádza výsledky svojho prieskumu: Čo si myslíte, že sú najdôležitejšie problémy, ktorým čelí vaša krajina? A nielen to. Graf znázorňuje, ako sa vyvíjali postoje európskych voličov v posledných piatich rokoch. Prieskum odhaľuje, ako ovplyvnili európske názorové spektrum pandémia COVID-19 a rusko-ukrajinský konflikt. Zároveň potvrdzuje, že to čo dnes trápi Európanov sú vysoké ceny, vysoká inflácia, vysoké životné náklady a ekonomická situácia. Environmentálne a klimatické problémy prídu až potom.

Obr. č. 6 Prieskumy v Európe: Čo si myslíte, že sú najdôležitejšie problémy, ktorým čelí vaša krajina?
Obr. č. 6 Prieskumy v Európe: Čo si myslíte, že sú najdôležitejšie problémy, ktorým čelí vaša krajina?

Preto s blížiacimi sa voľbami sa mnohé strany odvracajú od zelených politík a chcú environmentálne politiky založiť na pragmatizme. Aj v súčasnosti najsilnejšia Európska ľudová strana (EPP) začína kritizovať európske zelené politiky, volá po moratóriu na novú zelenú legislatívu a sľubuje zrušiť zákaz spaľovacích motorov. Stále menej krajín je ochotných garantovať, že sa poskladajú na to, aby EÚ dosiahla cieľ nulových emisií (net–zero target), čo predstavuje náklady 1,5 trilión EUR v rokoch 2031 až 2050. Francúzsky prezident Macron i belgický predseda vlády De Croo vyzvali na prestávku v klimatickej legislatíve. Proti environmentálnym reguláciám protestujú farmári v Holandsku, Belgicku, Nemecku, Francúzsku a Rumunsku.

4. Záver

Tridsať rokov od zahájenia klimatických konferencií OSN bola minulý rok prijatá deklarácia naznačujúca koniec fosílnych palív. Zároveň musíme konštatovať, že všetko záleží na tom, čo a ako jednotlivé vlády presadia v praxi, ale hlavne kto to nakoniec zaplatí. Už na COP 26 pred dvomi rokmi v Škótsku sa svet dohodol, že bude znižovať spotrebu uhlia. Tá ale naopak prudko stúpa. USA tlačia na znižovanie emisií, ale zároveň vyťažia najviac ropy a zemného plynu na svete. Európska únia sa pokúša riešiť globálny problém, ktorým klimatická zmena bez sporu je, lokálne. Znížila objem svojich emisií relatívne i absolútne a nezdá sa, že by to pohlo svetom. Asi si musíme pripomenúť, že v EÚ žije len 6 % svetovej populácie. Ekonomický rast sveta je stále spojený s fosílnymi palivami. Čisto pragmaticky, ak by sme chceli, aby svetové emisie výrazne klesli, mali by sme sa spojiť a posielať čo najviac zemného plynu do Číny. Lebo tá vyrába väčšinu energie z uhlia. Napriek tomu nechcem úsilie EÚ v zápase s klimatickými zmenami bagatelizovať. Napadajú ma slová Mika Wirtha, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti CHEVRON, ktorý sa k predpovediam Medzinárodnej energetickej agentúry, že ropa a zemný plyn dosiahnu svoj vrchol ešte pred koncom tejto dekády, vyjadril nasledovne: „Oni si môžu tvoriť svoje modely, my však žijeme v reálnom svete.“ A práve preto bývajú v pravidelných cykloch parlamentné voľby, aby sa zosúladilo videnie reálneho sveta voličov s politikmi.

Literatúra

  1. The Oxford Institute for Energy Studies, January 2024: Ten key conclusions from COP28
  2. [Gas in Transition Vol. 3 Issue 12, 20.12.2023: What COP28 means for natural gas
  3. Natural Gas News, 16.01.2024: IEA sees demand for all fossil fuels peaking by 2030
  4. Prečo sa ukrajinský biometán nemôže dostať do EÚ? www.epravda.com.ua/rus/columns/2024/01/5/708445/
  5. Trend, 7.10.2023: Rozvoj biometánových staníc je závislý aj od lepšieho využitia odpadov
  6. SPNZ NEWSLETTER 21/23, 22/23, 23/23, 24/23, 1/24
  7. SITA Special Energetika, prehľady november 2023, december 2023, január 2024
  8. INNO/CCUS Danish research and innovation driving: State of CCUS
  9. Natural Gas News, 30.01.2024: Energy politics in the year of record election
  10. EUmatrix.eu: EU 2024 election – changes in policies & people [forecast]
 
 
Reklama